Videá

On-linová klubovňa : Myslíte si, že porážka sa vás netýka?

Záznam z prednášky: https://www.youtube.com/watch?v=5EbSiCTBsmU

Náš mensan Pavel Bohuš prekonal porážku ako 32 ročný a tak nám priniesol túto tému. V rámci prednášky nám porozpráva aj svoj príbeh.

Na Slovensku sa výskyt náhlych cievnych mozgových príhod odhaduje na 300 až 600 osôb na 100 000 obyvateľov za jeden kalendárny rok. Takmer jedna tretina pacientov zomiera do jedného roka. Približne 50% z tých, ktorí prežijú, majú trvalý neurologický deficit a niečo cez 25% je trvalo odkázaných na rodinných príslušníkov alebo na dlhodobú starostlivosť v sociálnych a zdravotníckych zariadeniach.

Čo sa v prednáške dozvieme?

Čo je to porážka,
Ako vzniká porážka
Príčiny porážky
Príznaky porážky
Čo robiť ako laik
Liečba
Návrat k normálnemu životu
Krátkodobá a dlhodobá rehabilitácia
Prevencia

Prednášajúci: Mudr. Valér Husarovič vyštudoval Lekársku fakultu na Humboldtovej univerzite v Berlíne. Atestácie urobil z internej medicíny , zo všeobecného lekárstva I. stupňa a II.stupňa a z medicínskej kybernetiky. Absolvoval certifikovaný kurz akupunktúry v Akreditovanom školiacom pracovisku Slovenskej zdravotníckej univerzity Škola bolesti I., II., III.

Záznam: Pavel Bohuš

Pripravila: Hana Dojčanová

On-linová klubovňa - zoomovňa : Ako som hľadala vedomie

Záznam z prednášky: https://www.youtube.com/watch?v=X0GIGCoNCu8

Pacientom s poruchami vedomia sa venujem od školy, navyše sa ako anestéziológ živím navodzovaním porúch vedomia. Kedysi som o nich písala dizertačnú prácu, a keďže som mala písať o poruchách vedomia, začala som zisťovať, čo to ono vedomie je.

Dnes sokratovsky vieme, že nič nevieme, ale aspoň vieme, prečo nevieme.

Keďže nie je možné byť v dnešnej dobe polyhistorom, som taký renesančný človek.

Prednášajúca: Mudr. Alena Škutchanová, lekárka , mensanka a maliarka. Žije a pracuje v Martine.

Pripravila: Hana Dojčanová

Záznam: Pavel Bohuš

On-linová klubovňa - zoomovňa : Aktuálne o vakcinácii

Záznam z prednášky: https://www.youtube.com/watch?v=5VASQEw1nVE

Infekčné ochorenia odjakživa sprevádzali ľudstvo, pričom symbióza s mikroorganizmami je pre zachovanie života veľmi dôležitá. Objav antibiotík a zavedenie očkovacích programov v minulom storočí patria k najzásadnejším míľnikom v medicíne. Oba tieto vynálezy vnímame v súčasnosti ako absolútne prirodzené a nenahraditeľné liečebné a preventívne postupy.

Očkovanie sa postupne stalo základom prevencie viacerých infekčných chorôb. Rapídne sa znížil výskyt týchto závažných infekčných ochorení, počet úmrtí, trvalých poškodení zdravia. Až sa zabudlo, o aké závažné infekcie v skutočnosti išlo.

Pandémia COVID-19 nás vrátila do dôb, kedy boli infekčné ochorenia a opakujúce sa epidémie bežnou súčasťou života. Tieto doby si však pamätajú práve iba tí, ktorí sú týmto ochorením ohrození najviac.

Budeme sa rozprávať o infekčných ochoreniach, o očkovaní, o vakcínach, o vedľajších príhodách po očkovaní. Ale aj o tom, či sa dá zorientovať v množstve dostupných vedeckých a nevedeckých publikácii o očkovaní.

Prednášajúca: MUDr. Ingrid Urbančíková, PhD., MPH je pediater, infektológ.

Viac ako 20 rokov sa venuje očkovaniu rizikových detí v Centre pre očkovanie detí s komplikáciami po očkovaní a kontraindikáciami očkovania pri Detskom infekčnom oddelení Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach. Pracuje ako odborný asistent na Klinike detí a dorastu Lekárskej fakulty UPJŚ Košice.

V centre jej vedeckého a klinického záujmu je diagnostika, liečba a prevencia infekčných chorôb u detí, predovšetkým problematika očkovania v špeciálnych situáciách, so zameraním na špecifické postupy, indikácie a bezpečnosť očkovania. Je členkou autorského kolektívu projektu „Sprievodca očkovaním“, ktorý poskytuje prostredníctvom printovej publikácie a webových stránok informácie o očkovaní , vrátane odpovedí na otázky, týkajúce sa očkovania.

Pripravila: Hana Dojčanová

Záznam: Pavel Bohuš

On-linová klubovňa - zoomovňa : Ste vedomí - Episode I

Záznam: https://www.youtube.com/watch?v=YLpLGLweQ3E

Ako mozog funguje.

Cesta k pochopeniu vedomia, vedie ako inak, len cez pochopenie ako funguje mozog. V prvej epizóde Tomáša Trníka nám autor priblíži indície a zaujímavosti o mozgu.

Mensan Tomáš Trník je amatérsky popularizátor vedy, zameraný na mozog, vedomie a slobodnú vôľu.

Pripravila: Hana Dojčanová

Záznam: Pavel Bohuš

On-linová klubovňa : Nežná pandémia

Link: https://www.youtube.com/watch?fbclid=IwAR26__fATtkkxIPqBkqps2Ush578BiaOp...

Analytik a mensan Juraj Mesík zhodnotil uplynulý rok pandémie ako Anatómiu katastrofy roku 2020. Svoju prednášku rozdelil na:

Na prahu
Tichá jar
Rozmarné leto
Jeseň zúčtovania
Veľké umieranie
Korene katastrofy
What´s next?

Juraj Mesík vyštudoval Lekársku fakultu UK, je aktivistom v oblasti ekológie, pracoval ako analytik vo Svetovej banke. V Mense nám prednášal napr. o ropnom zlome a o klimatickej kríze.

Pripravila: Hana Dojčanová

Záznam: Pavel Bohuš

On-linová klubovňa Zoomovňa : Komunita, príbeh minulosti, či budúcnosti?

Záznam z prednášky: https://www.youtube.com/watch?v=ezAqJRf2bII&fbclid=IwAR2SMBy2Nb-jG1tB7ud...

Základom spoločnosti boli vždy komunity jednotlivcov. Aké príbehy a zákonitosti ovplyvňujú náš pohľad na svet a komunity ľudí v ktorých žijeme? Naozaj vytvárame necitlivý svet zbožšťujúci materialistický racionalizmus?

Naša spoločnosť stojí pred obrovskou úlohou prepojiť zomierajúce miestne spoločensko-hospodárske vzťahy s informačnými riešeniami, a nie čakať, kým pretrvávajúce väzby odvrhnuté vyčerpaním alebo niekoho prisvojovaním zhynú. Rovnako je dôležité zachovať a zveľaďovať aj hodnoty prírodných a kultúrno-spoločenských väzieb a kapitálu.

Scott Peck a niektorí ďalší pozorovatelia si všimli, že za určitých predpokladov sa dá tento proces urýchliť a do istej miery riadiť, alebo skôr napomáhať mu. Potenciálna opakovateľnosť procesu hlbokého prepojenia mu dávala zmysel aj čo do budúcnosti "civilizovaného" spôsobu života. Dr. Peck vypozoroval a zostavil súbor zákonitostí, ktoré určujú - "rozhodujú" o tom, či sa k hlbokému prežívaniu približujeme alebo sa od neho vzďaľujeme.

Spisovateľ a konzultant Robo Jankovich pripravuje na týchto základoch workshopy na budovanie komunity. O tom, ako tieto princípy fungujú nám porozpráva vo svojej prednáške.

Robo Jankovich je autorom knihy Prebúdzanie draka o zanikaní a znovu tvorení komunít https://www.darceky.sk/viera-duchovno-spolocnost/prebudzanie-draka/,

Prednáša o supportívnej kultúre a regenerácii vzťahov. Prevádzkuje stránku https://planeta.earth/.

Pripravili: Viera Veronika Čmelková, Tomáš Šikula, Hana Dojčanová

Záznam. Pavel Bohuš

On-linová klubovňa : The Force Awakens - dokážeme vyliečit rakovinu vírusmi?

Záznam z prednášky: https://www.youtube.com/watch?fbclid=IwAR09b4eyARYZo5-XEsh_2Xj7gsYDaNEbD...

S rakovinou sa vo svojom okolí stretol takmer každý z nás. Tradičné liečby nie sú vždy účinné a vedľajšie účinky sú pre pacientov veľmi vážne. Na prednáške nám bude predstavený nový koncept potenciálnej liečby rakoviny, ktorý spája známe súvislosti v novom svetle. Môžeme pomocou vírusov a RNA interferencie vyliečiť rakovinu?

Prednášajúca: Tereza Brachtlová (Terki) je PhD študentkou v Cancer Center Amsterdam, AmsterdamUMC – Vumc od septembra 2016. Počas doktorandského štúdia zároveň pracuje ako vedkyňa na klinickej štúdii (testujúcej nový onkolytický adenovírus na liečbu rakoviny prostaty), ktorá práve prebieha v Kanade.

Vo svojom PhD štúdiu pracuje na identifikácii génov v rakovinových bunkách, ktoré po umlčaní subsekventne zlepšia účinnosť liečby oncolytickými adenovírusmi a znížia imunosupresiu v mikroprostredí nádoru.

Bakalársky titul (BSc. Applied Biomedical Sciences) dostala v roku 2011 na Middlesex University v Londýne (UK) a magisterský titul (MSc. Medical Sciences – Infection Biology) dostala v roku 2013 na Uppsala University v Uppsala (Švédsko).

Popri bakalárskom štúdiu absolvovala stáž vo Whittington hospital (Londýn), kde skončila s registráciou “Odbornik v biomedicínskej vede”. Popri magisterskom štúdiu ukončila Uppsala Graduate School in Biomedical Research, kde sa primárne sústredila na výskum adenovírusov. Ďalšie projekty a stáže zahŕňali výskum antibiotickej rezistencie, vplyv pohlavných hormónov na incidenciu zápalu močových ciest, alebo účinok serglycínu na progresiu nádorov inzulinómu.

Pripravila: Hana Dojčanová

Záznam: Pavel Bohuš

On-linová klubovňa : Mikroskopické čierne diery

Link: https://www.youtube.com/watch?v=DEww-eFeXNU&fbclid=IwAR14Cy1Muj2L4OUjWK1...

Čierne diery si predstavujeme ako obrovské monštrá, ktoré pohlcujú všetko, vrátane svetla. Väčšina čiernych dier je však v skutočnosti veľmi malá, rozmerovo ide o niekoľko kilometrov. Fyzikov však máta otázka, či neexistujú aj menšie čierne diery, metrové, centimetrové ... alebo dokonca mikroskopické.

Prednášajúci: Samuel Kováčik. Vyštudoval teoretickú fyziku na FMFI UK, pôsobil na výskumnom inštitúte v Dubline ( Dublin Institute for Advanced Studies) kde sa venuje kvantovým štruktúram priestoru. Vrátil sa na FMFI UK, kde sa venuje vedeckej práci a učeniu. Okrem toho založil projekt Vedátor_SK, ktorý sa venuje popularizácii vedy.

Pripravila: Hana Dojčanová

Záznam: Pavel Bohuš

On-linová klubovňa zoomovňa : Molekulárny motor, ktorý poháňa bunky malárie

Záznam z prednášky:https://www.youtube.com/watch?v=Ff7nCv7EqKU&fbclid=IwAR23R9Nxw4bKKS5zMo3...

Aj keď v súčasnosti bojujeme s vírusom, a ani momentálne necestujeme, malária je jedna z najfatálnejších chorôb na našej planéte. Spôsobujú ju malé jednobunkové parazitické organizmy. Tieto parazity sa môžu dostať do tela cez kožu po uštipnutí komárom, po ktorom sa následne dokážu aktívne pohybovať a presunúť do krvného obehu. Ním sa presunú k bunkám pečene, do ktorých aktívne prenikajú, množia sa v nich a ničia ich, pričom sa znovu dostávajú do krvného obehu a následne napádajú červené krvinky. Spôsob, akým sa parazity malárie a podobných organizmov pohybujú a ako prenikajú do iných buniek, spočíva v molekulárnom motore, ktorý sa skrýva pod ich povrchom.

V prednáške predstaví prednášajúci životný cyklus týchto parazitov a spôsob, akým sa pohybujú a akým napádajú hostiteľské bunky, pričom načrtne, ako vedci študujú takéto molekulárne procesy, ktoré prebiehajú v nanometrových škálach.

Prednášajúci: Samuel Pažický pochádza z Bratislavy, kde navštevoval Gymnázium Matky Alexie. V štúdiu následne pokračoval na Prírodoveckej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, kde ukončil štúdium s vynikajúcim prospechom v odbore biochémia. V rámci svojej magisterskej práce skúmal štruktúru a funkciu receptorov imunitných buniek, ktoré dokážu identifikovať nádorové bunky v tele. Momentálne ukončuje doktorandské štúdium v poprednej vedeckej inštitúcii European Molecular Biology Laboratory (Európske Laboratóriá Molekulárnej Biológie, EMBL) v nemeckom Hamburgu. Vo svojom výskume sa zaoberá molekulárnym mechanizmom pohybu jednobunkových parazitov a ich prienikom do buniek hosťujúceho organizmu, pričom výsledky jeho práce boli publikované v impaktovaných vedeckých časopisoch. Vo svojom voľnom čase hrá na klavíri a spieva.

Pripravila:Hana Dojčanová

Záznam: Pavel Bohuš

On-linová klubovňa : Autizmus, celospoločenská výzva

Záznam z prednášky:https://www.youtube.com/watch?v=mPDlDiO69Q4&feature=youtu.be&fbclid=IwAR...

Spektrum autistických porúch reprezentuje fenotypovo heterogénnu skupinu porúch so spoločnými znakmi v základných doménách: deficit v sociálnej komunikácii a interakcii a repetitívne vzory správania, záujmov a aktivit a porucha zmyslového vnímania.

V ostatných desaťročiach stúpa výskyt autistických porúch, prednáška poskytne možné vysvetlenia nárastu tejto neurovývinovej poruchy. Prednáška bude zameraná na vplyv etiologických faktorov na vývin neurónov a ich spojení v rôznych oblastiach mozgu súvisiacich s empatiou a sociabilitou. Vyššia prevalencia autizmu v mužskej populácii poukazuje na možnú úlohu testosterónu v patogenéze autizmu, a to najmä počas kritického obdobia vývinu mozgových štruktúr v prenatálnom období. V prednáške predstavíme hypotézu „hypermužského mozgu“. V závere načrtneme možnosti intervencie ale aj súčasné problémy využitia potenciálu jedincov s autizmom.

Prednášajúca: Prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD. je profesorkou v odbore normálna a patologická fyziológia na LFUK v Bratislave. Špecializuje sa na lekársku neurofyziológiu a fyziológiu vyšších nervových činností. Je zakladateľkou vedeckej školy, ktorá sa zaoberá výskumom pohlavných hormónov a ich vplyvu na kognitívne funkcie v súvislosti s pohlavným dimorfizmom. Je riešiteľkou viacerých grantových projektov, v rámci ktorých sa skúma možný vplyv testosterónu na inteligenciu človeka a aj možná účasť testosterónu v etiológii autizmu.
Od roku 2010 je prednostkou Fyziologického ústavu LF UK, kde v roku 2013 založila Akademické centrum výskumu autizmu . Absolvovala študijné pobyty v USA, je držiteľkou Fulbright fellowship a Tempelton fellowship. Je členkou Európskej akadémie vied a umení (Salzburg, Rakúsko) a viacerých ďalších vedeckých spoločností doma aj v zahraničí. Za svoju vedeckú a publikačnú činnosť získala viacero medzinárodných a národných ocenení. Na Lekárskej fakulte UK zastávala v rokoch 2007 – 2015 funkciu prodekanky pre zahraničné vzťahy, od februára 2015 do februára 2019 bola prorektorkou Univerzity Komenského v Bratislave. Je víťazka ankety Slovenka roka v kategórii Veda a výskum za rok 2012.

Pripravila: Hana Dojčanová

Záznam: Pavel Bohuš

Námet: Viera Veronika Čmelková