Videá

On-linová klubovňa : Ars Moriendi

https://www.youtube.com/watch?v=OwDtEpvxAFU&feature=youtu.be&fbclid=IwAR...

Začiatok novembra  venujeme už tradične našim zosnulým.O smrti, ale neradi hovoríme. Iné je to v prípade historikov, ktorý ju skúmajú ako dejinný fenomén.

Ako nás pozýva na on-linovú klubovňu náš hosť, prednášateľ: historik, heraldik, genealóg, autor odborných kníh Denis Pongrácz?

Ars Moriendi alebo umenie „dobrej smrti“. Smrť je integrálnou súčasťou života, pravda dnes sme ju ako spoločnosť vytesnili za mestá či dediny do ohrád cintorínov ďaleko od bytia a akosi sa ju snažíme skryť pred sebou samým. Keď k nám však zavíta sme veľmi prekvapený a často takpovediac nepripravený ju prijať v podobe straty našich blízkych či si pripustiť že je blízko aj nám. Historicky však bola príprava na smrť bežnou súčasťou života, spolu so zvykmi a celou kultúrou súvisiacou s ňou. Od ranného stredoveku je badať snahu ľudí prijať smrť s kľudom a dobre aby sa zvýšila pravdepodobnosť príchodu do neba a teda odpustenia všetkých hriechov. Územie dnešného Slovenska je až podnes poznamenané vplyvom ešte pohanskej kultúry, slovanskej alebo staromaďarskej ktoré neskôr vystriedala kultúra kresťanská, ktorá lokálne mnohé staršie zvyky a obyčaje prijala a tým ich zachovala do novoveku alebo až po dnes. Nás v našej práci zaujíma kultúra „Ars Moriendi“ z obdobia rozvitého stredoveku čiže zhruba od 13. storočia až 19. storočie v celej jej šírke. To znamená od prípravy na smrť, okamih smrti, pohrebne zvyky a všetko čo s pohrebom súviselo v každej oblasti. Smrť v histórii nám zanecháva množstvo umeleckých artefaktov súvisiacich s množstvom vedných odborov ako sú etnografia, heraldika, dejiny práva, dejiny umenia, lekárstvo alebo religionistiky.

Pripravila: Hana Dojčanová

Záznam: Pavel Bohuš

On-linová klubovňa : Základné princípy indickej medicíny

Záznam: https://www.youtube.com/watch?v=1aM7cF3pGXA&fbclid=IwAR3kv13zpqvVxMz4pLC...

Na minulej prednáške MUDr. Štvrtinu o základoch filozofie celostnej medicíne ste prejavili záujem pokračovať v tejto téme. Tentokrát sa zaujímate o indickú medicínu, ktorá tu bola pred tisícročiami. Ayurvéda, teda v jednom z prekladov veda o živote, siaha hlboko do minulosti. Na prednáške si stručne preberieme základné  koncepty z ktorých vychádza a akým spôsobom sú z nich odvodené jej základné princípy.

Prednášateľ: MUDr. Ján Štvrtina vyštudoval LFUK v Bratislave. Približne sedem rokov pracoval ako lekár najskôr na internej klinike a potom na rádiologickom oddelení. Toho času pracuje na LFUK, kde učí lekársku etiku a úvod do filozofie celostnej medicíny. V rámci výskumnej činnosti sa venuje historickej antropológii a špeciálne rôznym spôsobom myslenia v histórií ako aj súčasnosti. 

Záznam pripravil Pavel Bohuš

Pripravila: Hana Dojčanová

On-linová klubovňa : Vybrané aspekty filozofie (celostnej) medicíny

Záznam: https://www.youtube.com/watch?v=J363YSOruzQ&fbclid=IwAR2ig6t8EJdvNXioa-0...

 

Predstavte si, že prídete k opravárovi s prístrojom, ktorý má pokazené súčiastky, ale opraví len jednu a pošle vás za druhým opravárom, aj keď by to zvládol sám. Nie je to niekedy tak s modernou medicínou?

Celostná medicína vníma organizmus ako jednotný systém. Po príčinách ochorenia pátra nielen tam, kde sa objaví problém či bolesť. Zdravotné ťažkosti rieši v kontexte celého organizmu. Poznali ju  už napríklad starí Číňania.

Pozrieme sa na rôzne pohľady na zdravie a jeho hodnotu v iných ako našej západnej kultúre a na princípy liečby v rôznych kultúrach.

Prednášateľ: MUDr. Ján Štvrtina vyštudoval LFUK v Bratislave. Približne sedem rokov pracoval ako lekár najskôr na internej klinike a potom na rádiologickom oddelení. Toho času pracuje na LFUK, kde učí lekársku etiku a úvod do filozofie celostnej medicíny. V rámci výskumnej činnosti sa venuje historickej antropológii a špeciálne rôznym spôsobom myslenia v histórií ako aj súčasnosti. 

Tento rok mu vyšla knižka : Prvá kapitola Tao Te Ťingu (Z pohľadu alchymistickej symboliky).

O knihe: Tradičná čínština spája v sebe krásu a účelnosť poézie s účelnosťou a krásou matematiky, vytvárajúc tak vynikajúcu pomôcku pre myslenie, ktoré preniká a presahuje samo seba. V predkladanej knihe porovnávame symboliku čínskych znakov samostatne ako aj v súvislostiach v prvej kapitole Tao Te Ťingu s taoistickou, ale aj európskou alchymistickou symbolikou, v snahe o ich uchopenie a aspoň čiastočné pochopenie pochopiteľnej hranice nepochopiteľného, ako nutného predpokladu takéhoto presahovania.

Pripravila: Hana Dojčanová

Záznam: Pavel Bohuš

 

On-linová klubovňa : Prečo veríme?

Náboženská viera je hlboko ľudský fenomén, ktorý prestupuje do všetkých oblastí života človeka. Podmieňuje ľudské konanie, morálku, ale aj samotné vnímanie prostredia, v ktorom sa človek nachádza. Pritom individuálna viera nemusí byť vnútorne konzistentná a človek dokáže veriť aj viacerým, vzájomne si odporujúcim veciam. Prednáška prinesie pohľad do toho, akým spôsobom sa dá schopnosť človeka veriť , skúmať vedecky a sprostredkuje výsek z rôznorodosti toho, čomu je veriť možné a prečo. V prednáške tiež odznie, prečo je viera pre človeka nevyhnutná a prečo človek nedokáže myslieť a konať bez toho, aby v niečo veril. Prednáška nebude analyzovať žiadne konkrétne náboženstvo, ideológiu alebo svetonázor. Sústredí sa však na niektoré spoločné prvky, ktoré viere v náboženské predstavy predchádzajú a ktoré sú často pre všetky objekty viery spoločné.

 

Prednášajúci mensan PhDr. Ing. Tomáš Gál, PhD

vyštudoval informatiku, religionistiku a kognitívnu vedu. Lektoruje kurzy a vedie študentské práce na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Odborne sa zameriava na skúmanie racionality, kognitívnych skreslení a možností ich modelovania pre potreby umelej inteligencie.

Pripravila: Hana Dojčanová

Záznam: Pavel Bohuš

https://www.youtube.com/watch?v=-YZil9VNsq4&feature=youtu.be&fbclid=IwAR...

tps://www.youtube.com/watch?v=-YZil9VNsq4&feature=youtu.be&fbclid=IwAR1AfOpA11...

On-linová klubovňa : Veselo i vážne o víne 24.9.2020

https://www.youtube.com/watch?v=70x294lNxWc&feature=youtu.be&fbclid=IwAR...

Mensania majú rôzne profesie a záľuby. Nevynímajúc záujem o dobré víno. Pretože už klasik povedal, že vo víne je pravda:-) Na začiatku jesene by za normálnych okolností boli vinobrania, ale s vínom sa dá pobudnúť aj v on-linovom priestore .

Prezentácia nás prevedie minulosťou, súčasnosťou a novými trendami vo výrobe vína na našom území a vo svete. Príjemnou formou nás oboznámi s celým procesom výroby vína v rôznych obmenách podľa použitej technológie. Povieme si niečo aj o pestovaných odrodách Viniča hroznorodého a procese ich vzniku pomocou šľachtenia. Rozprávanie doplnia zaujímavosti z odboru z domova aj zo sveta.Prezentácia nás prevedie minulosťou, súčasnosťou a novými trendami vo výrobe vína na našom území a vo svete. Príjemnou formou nás oboznámi s celým procesom výroby vína v rôznych obmenách podľa použitej technológie. Povieme si niečo aj o pestovaných odrodách Viniča hroznorodého a procese ich vzniku pomocou šľachtenia. Rozprávanie doplnia zaujímavosti z odboru z domova aj zo sveta.

O autorovi:

Mensan Ing. Matúš Hornáček, Ph.D., EUR ING, ING PAED IGIP

Matúš pochádza z Modry, kde aj zmaturoval na Strednej vinársko-ovocinárskej škole. V štúdiách pokračoval na Fakulte Chemickej a Potravinárskej technológie Slovenskej Technickej Univerzity v Bratislave, kde s vynikajúcim prospechom ukončil štúdium s titulom inžiniera chémie v odbore Biotechnológie. V ďalšom štúdiu pokračoval na 1. lekárskej fakulte Univerzity Karlovej, kde obhájil doktorát z bunkovej biológie. Bola mu tiež udelená cena rektora za najlepšiu vedeckú publikáciu. Bol delegátom na viacerých medzinárodných konferenciách a kongresoch v Európe a v USA, jeden medzinárodný kongres spoluorganizoval. V roku 2017 bol Ambasádorom Americkej spoločnosti bunkovej biológie v Českej republike. Je držiteľom viacerých významných inžinierskych certifikácií a ocenení. Má solídnu prax ako vedecký a pedagogický pracovník na akademickej pôde ako aj v technologickej praxi.

Má rád prírodu, históriu, kvalitnú literatúru, dobré víno a pozitívne naladených ľudí.

Pripravila: Hana Dojčanová

Nahrávka:Pavel Bohuš

On-linová klubovňa : Rodinný život s Aspergerom 2.7.2020

Aspergerov syndróm je pervazívna porucha autistického spektra. Pri Aspergerovom syndróme sa prejavuje narušenie v oblasti sociálnej interakcie, komunikácie a vzorcov správania, napr. vyžadovaním rituálov, obmedzeným alebo netypickým využívaním gestikulácie, stereotypnými záujmami, netypickou prozódiou alebo pedantickým vyjadrovaním, problémami s porozumením irónie, humoru alebo bežných prísloví a porekadiel. Niektorí jedinci majú výrazne nadpriemerný intelekt. Porucha je pomenovaná podľa rakúskeho psychiatra Hansa Aspergera (1906-1980), ktorý ju v roku 1944 opísal v známom článku Autistische Psychopathen im Kindersalter.
AS trpia napr. Anthony Hopkins, Courtney Love, Daryl Hannah, Dan Aykroyd a iní viac, či menej známi ľudia. V neposlednom rade je prototypom "aspergera" Sheldon Cooper zo seriálu Teória veľkého tresku.

Mgr. Barbora Hreusová vyštudovala odbor psychológia na UKF v Nitre. Pracuje v oblasti Pervazívnych vývinových porúch, v oblasti psychológie od r.2009, v Regionálnom centre pre deti s autizmom. Je zakladateľkou Ambulancie detskej psychológie a terapií v Žiline. Momentálne je frekventantkou Psychodynamického psychoterapeutického výcviku v Pezinku na SIPP a taktiež zaradená do špecializačného štúdia klinickej psychológie na SZU v BA.
Okrem práce s deťmi sa venuje tiež aj práci s dospelými ľuďmi postihnutými Aspergerovým syndrómom.

Pripravila: Viera Veronika Čmelková

Nahrávka:Pavel Bohuš

 

 

On-linová klubovňa :Kto je to Asperger 18.6.2020

 
Aspergerov syndróm je pervazívna porucha autistického spektra. Pri Aspergerovom syndróme sa prejavuje narušenie v oblasti sociálnej interakcie, komunikácie a vzorcov správania, napr. vyžadovaním rituálov, obmedzeným alebo netypickým využívaním gestikulácie, stereotypnými záujmami, netypickou prozódiou alebo pedantickým vyjadrovaním, problémami s porozumením irónie, humoru alebo bežných prísloví a porekadiel. Niektorí jedinci majú výrazne nadpriemerný intelekt. Porucha je pomenovaná podľa rakúskeho psychiatra Hansa Aspergera (1906-1980), ktorý ju v roku 1944 opísal v známom článku Autistische Psychopathen im Kindersalter.
AS trpia napr. Anthony Hopkins, Courtney Love, Daryl Hannah, Dan Aykroyd a iní viac, či menej známi ľudia. V neposlednom rade je prototypom "aspergera" Sheldon Cooper zo seriálu Teória veľkého tresku.
 
Témou nás prevedie Mgr. Barbora Hreusová z Ambulancie detskej psychológie a terapií ADEPT.
 
Mgr. Barbora Hreusová vyštudovala odbor psychológiana UKF v Nitre. Pracuje v oblasti Pervazívnych vývinových porúch, v oblasti psychológie od r.2009, v Regionálnom centre pre deti s autizmom. Je zakladateľkou Ambulancie detskej psychológie a terapií v Žiline. Momentálne je frekventantkou Psychodynamického psychoterapeutického výcviku v Pezinkuna SIPP a taktiež zaradená do špecializačného štúdia klinickej psychológie na SZU v BA.
Okrem práce s deťmi sa venuje tiež aj práci s dospelými ľuďmi postihnutými Aspergerovým syndrómom.
 
Pripravila Veronika Viera Čmelková
Nahrávka:Pavel Bohuš

On-linová klubovňa :Ako si bunky posielajú elektrické signály - Ľuba Lacinová 11.6.2020

https://www.youtube.com/watch?v=ZyBkrt3nGSI&feature=youtu.be&fbclid=IwAR...

V 17. Storočí Luigi Galvani, lekár a fyzik pôsobiaci na univerzite v Bologni, pozoroval mykanie žabacích stehien oddelených od tela. Mykanie aktivoval dotykom kovovou tyčou. Vyslovil domnienku, že telo je ako elektrická batéria. Jeho kolega Alessandro Volta nesúhlasil – podľa neho mykanie stehien je spôsobené pripojením batérie.

Dnes vieme, že Volta mal pravdu. V živom organizme existuje množstvo elektrických polí. Každá živá bunka si uchováva elektrické napätie naprieč svojou povrchovou membránou. Toto napätie sa môže veľmi rýchlo, v intervale desatín milisekundy až niekoľkých milisekúnd, meniť, táto zmena sa môže šíriť, a šírenie elektrických signálov pozdĺž bunky a z bunky na bunku je základným spôsobom šírenia informácie v organizme. Dá sa iniciovať aj priložením pólov batérie, ako to robil Luigi Galvani.

Porozprávame si o tom, ako vzniká elektrické napätie naprieč bunkovou membránou, ako vzniká elektrický signál, ako sa šíri, a ako spôsobuje rôzne prejavy života od trhnutia nohou až po myšlienku.

Prednášajúca: prof. RNDr. Ľubica Lacinová, DrSc., vedúca vedecká pracovníčka v Centre biovied SAV a mensanka

Pripravila: Hana Dojčanová

Nahrávka:Pavel Bohuš

Stránky