Videá

On-linová klubovňa : Mikroskopické čierne diery

Link: https://www.youtube.com/watch?v=DEww-eFeXNU&fbclid=IwAR14Cy1Muj2L4OUjWK1...

Čierne diery si predstavujeme ako obrovské monštrá, ktoré pohlcujú všetko, vrátane svetla. Väčšina čiernych dier je však v skutočnosti veľmi malá, rozmerovo ide o niekoľko kilometrov. Fyzikov však máta otázka, či neexistujú aj menšie čierne diery, metrové, centimetrové ... alebo dokonca mikroskopické.

Prednášajúci: Samuel Kováčik. Vyštudoval teoretickú fyziku na FMFI UK, pôsobil na výskumnom inštitúte v Dubline ( Dublin Institute for Advanced Studies) kde sa venuje kvantovým štruktúram priestoru. Vrátil sa na FMFI UK, kde sa venuje vedeckej práci a učeniu. Okrem toho založil projekt Vedátor_SK, ktorý sa venuje popularizácii vedy.

Pripravila: Hana Dojčanová

Záznam: Pavel Bohuš

On-linová klubovňa zoomovňa : Molekulárny motor, ktorý poháňa bunky malárie

Záznam z prednášky: https://www.youtube.com/watch?fbclid=IwAR0883M8Ik1k5EaBsOnnHNa_LLW453d94...

Aj keď v súčasnosti bojujeme s vírusom, a ani momentálne necestujeme, malária je jedna  z najfatálnejších chorôb na našej planéte. Spôsobujú ju malé jednobunkové parazitické organizmy. Tieto parazity sa môžu dostať do tela cez kožu po uštipnutí komárom, po ktorom sa následne dokážu aktívne pohybovať a presunúť do krvného obehu. Ním sa presunú k bunkám pečene, do ktorých aktívne prenikajú, množia sa v nich a ničia ich, pričom sa znovu dostávajú do krvného obehu a následne napádajú červené krvinky. Spôsob, akým sa parazity malárie a podobných organizmov pohybujú a ako prenikajú do iných buniek, spočíva v molekulárnom motore, ktorý sa skrýva pod ich povrchom.

V prednáške predstaví prednášajúci životný cyklus týchto parazitov a spôsob, akým sa pohybujú a akým napádajú hostiteľské bunky, pričom načrtne, ako vedci študujú takéto molekulárne procesy, ktoré prebiehajú v nanometrových škálach.

Prednášajúci: Samuel Pažický pochádza z Bratislavy, kde navštevoval Gymnázium Matky Alexie. V štúdiu následne pokračoval na Prírodoveckej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, kde ukončil štúdium s vynikajúcim prospechom v odbore biochémia. V rámci svojej magisterskej práce skúmal štruktúru a funkciu receptorov imunitných buniek, ktoré dokážu identifikovať nádorové bunky v tele. Momentálne ukončuje doktorandské štúdium v poprednej vedeckej inštitúcii European Molecular Biology Laboratory (Európske Laboratóriá Molekulárnej Biológie, EMBL) v nemeckom Hamburgu. Vo svojom výskume sa zaoberá molekulárnym mechanizmom pohybu jednobunkových parazitov a ich prienikom do buniek hosťujúceho organizmu, pričom výsledky jeho práce boli publikované v impaktovaných vedeckých časopisoch. Vo svojom voľnom čase hrá na klavíri a spieva.

Pripravila:Hana Dojčanová

Záznam: Pavel Bohuš

 

On-linová klubovňa : Autizmus, celospoločenská výzva

Záznam z prednášky:https://www.youtube.com/watch?v=mPDlDiO69Q4&feature=youtu.be&fbclid=IwAR...

Spektrum autistických porúch reprezentuje fenotypovo heterogénnu skupinu porúch so spoločnými znakmi v základných doménách: deficit v sociálnej komunikácii a interakcii a repetitívne vzory správania, záujmov a aktivit a porucha zmyslového vnímania.

V ostatných desaťročiach stúpa výskyt autistických porúch, prednáška poskytne možné vysvetlenia nárastu tejto neurovývinovej poruchy. Prednáška bude zameraná na vplyv etiologických faktorov na vývin neurónov a ich spojení v rôznych oblastiach mozgu súvisiacich s empatiou a sociabilitou. Vyššia prevalencia autizmu v mužskej populácii poukazuje na možnú úlohu testosterónu v patogenéze autizmu, a to najmä počas kritického obdobia vývinu mozgových štruktúr v prenatálnom období. V prednáške predstavíme hypotézu „hypermužského mozgu“. V závere načrtneme možnosti intervencie ale aj súčasné problémy využitia potenciálu jedincov s autizmom.

Prednášajúca:  Prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD. je profesorkou v odbore normálna a patologická fyziológia na LFUK v Bratislave. Špecializuje sa na  lekársku neurofyziológiu a fyziológiu vyšších nervových činností. Je zakladateľkou vedeckej školy, ktorá sa zaoberá výskumom pohlavných hormónov a ich vplyvu na kognitívne funkcie v súvislosti s pohlavným dimorfizmom. Je riešiteľkou viacerých grantových projektov, v rámci ktorých sa skúma možný vplyv testosterónu na inteligenciu  človeka a aj možná účasť testosterónu v etiológii autizmu.
Od roku 2010 je prednostkou Fyziologického ústavu LF UK, kde v roku 2013 založila Akademické centrum výskumu autizmu . Absolvovala študijné pobyty v USA, je držiteľkou Fulbright fellowship a Tempelton fellowship. Je členkou Európskej akadémie vied a umení (Salzburg, Rakúsko) a viacerých ďalších vedeckých spoločností doma aj v zahraničí. Za svoju vedeckú a publikačnú činnosť získala viacero medzinárodných a národných ocenení. Na Lekárskej fakulte UK zastávala v rokoch 2007 – 2015 funkciu prodekanky pre zahraničné vzťahy, od februára 2015 do februára 2019 bola prorektorkou Univerzity Komenského v Bratislave. Je víťazka ankety Slovenka roka v kategórii Veda a výskum za rok 2012.

Pripravila: Hana Dojčanová

Záznam: Pavel Bohuš

Námet: Viera Veronika Čmelková

On-linová klubovňa : Ars Moriendi

https://www.youtube.com/watch?v=OwDtEpvxAFU&feature=youtu.be&fbclid=IwAR...

Začiatok novembra  venujeme už tradične našim zosnulým.O smrti, ale neradi hovoríme. Iné je to v prípade historikov, ktorý ju skúmajú ako dejinný fenomén.

Ako nás pozýva na on-linovú klubovňu náš hosť, prednášateľ: historik, heraldik, genealóg, autor odborných kníh Denis Pongrácz?

Ars Moriendi alebo umenie „dobrej smrti“. Smrť je integrálnou súčasťou života, pravda dnes sme ju ako spoločnosť vytesnili za mestá či dediny do ohrád cintorínov ďaleko od bytia a akosi sa ju snažíme skryť pred sebou samým. Keď k nám však zavíta sme veľmi prekvapený a často takpovediac nepripravený ju prijať v podobe straty našich blízkych či si pripustiť že je blízko aj nám. Historicky však bola príprava na smrť bežnou súčasťou života, spolu so zvykmi a celou kultúrou súvisiacou s ňou. Od ranného stredoveku je badať snahu ľudí prijať smrť s kľudom a dobre aby sa zvýšila pravdepodobnosť príchodu do neba a teda odpustenia všetkých hriechov. Územie dnešného Slovenska je až podnes poznamenané vplyvom ešte pohanskej kultúry, slovanskej alebo staromaďarskej ktoré neskôr vystriedala kultúra kresťanská, ktorá lokálne mnohé staršie zvyky a obyčaje prijala a tým ich zachovala do novoveku alebo až po dnes. Nás v našej práci zaujíma kultúra „Ars Moriendi“ z obdobia rozvitého stredoveku čiže zhruba od 13. storočia až 19. storočie v celej jej šírke. To znamená od prípravy na smrť, okamih smrti, pohrebne zvyky a všetko čo s pohrebom súviselo v každej oblasti. Smrť v histórii nám zanecháva množstvo umeleckých artefaktov súvisiacich s množstvom vedných odborov ako sú etnografia, heraldika, dejiny práva, dejiny umenia, lekárstvo alebo religionistiky.

Pripravila: Hana Dojčanová

Záznam: Pavel Bohuš

On-linová klubovňa : Základné princípy indickej medicíny

Záznam: https://www.youtube.com/watch?v=1aM7cF3pGXA&fbclid=IwAR3kv13zpqvVxMz4pLC...

Na minulej prednáške MUDr. Štvrtinu o základoch filozofie celostnej medicíne ste prejavili záujem pokračovať v tejto téme. Tentokrát sa zaujímate o indickú medicínu, ktorá tu bola pred tisícročiami. Ayurvéda, teda v jednom z prekladov veda o živote, siaha hlboko do minulosti. Na prednáške si stručne preberieme základné  koncepty z ktorých vychádza a akým spôsobom sú z nich odvodené jej základné princípy.

Prednášateľ: MUDr. Ján Štvrtina vyštudoval LFUK v Bratislave. Približne sedem rokov pracoval ako lekár najskôr na internej klinike a potom na rádiologickom oddelení. Toho času pracuje na LFUK, kde učí lekársku etiku a úvod do filozofie celostnej medicíny. V rámci výskumnej činnosti sa venuje historickej antropológii a špeciálne rôznym spôsobom myslenia v histórií ako aj súčasnosti. 

Záznam pripravil Pavel Bohuš

Pripravila: Hana Dojčanová

On-linová klubovňa : Vybrané aspekty filozofie (celostnej) medicíny

Záznam: https://www.youtube.com/watch?v=J363YSOruzQ&fbclid=IwAR2ig6t8EJdvNXioa-0...

 

Predstavte si, že prídete k opravárovi s prístrojom, ktorý má pokazené súčiastky, ale opraví len jednu a pošle vás za druhým opravárom, aj keď by to zvládol sám. Nie je to niekedy tak s modernou medicínou?

Celostná medicína vníma organizmus ako jednotný systém. Po príčinách ochorenia pátra nielen tam, kde sa objaví problém či bolesť. Zdravotné ťažkosti rieši v kontexte celého organizmu. Poznali ju  už napríklad starí Číňania.

Pozrieme sa na rôzne pohľady na zdravie a jeho hodnotu v iných ako našej západnej kultúre a na princípy liečby v rôznych kultúrach.

Prednášateľ: MUDr. Ján Štvrtina vyštudoval LFUK v Bratislave. Približne sedem rokov pracoval ako lekár najskôr na internej klinike a potom na rádiologickom oddelení. Toho času pracuje na LFUK, kde učí lekársku etiku a úvod do filozofie celostnej medicíny. V rámci výskumnej činnosti sa venuje historickej antropológii a špeciálne rôznym spôsobom myslenia v histórií ako aj súčasnosti. 

Tento rok mu vyšla knižka : Prvá kapitola Tao Te Ťingu (Z pohľadu alchymistickej symboliky).

O knihe: Tradičná čínština spája v sebe krásu a účelnosť poézie s účelnosťou a krásou matematiky, vytvárajúc tak vynikajúcu pomôcku pre myslenie, ktoré preniká a presahuje samo seba. V predkladanej knihe porovnávame symboliku čínskych znakov samostatne ako aj v súvislostiach v prvej kapitole Tao Te Ťingu s taoistickou, ale aj európskou alchymistickou symbolikou, v snahe o ich uchopenie a aspoň čiastočné pochopenie pochopiteľnej hranice nepochopiteľného, ako nutného predpokladu takéhoto presahovania.

Pripravila: Hana Dojčanová

Záznam: Pavel Bohuš

 

On-linová klubovňa : Prečo veríme?

Náboženská viera je hlboko ľudský fenomén, ktorý prestupuje do všetkých oblastí života človeka. Podmieňuje ľudské konanie, morálku, ale aj samotné vnímanie prostredia, v ktorom sa človek nachádza. Pritom individuálna viera nemusí byť vnútorne konzistentná a človek dokáže veriť aj viacerým, vzájomne si odporujúcim veciam. Prednáška prinesie pohľad do toho, akým spôsobom sa dá schopnosť človeka veriť , skúmať vedecky a sprostredkuje výsek z rôznorodosti toho, čomu je veriť možné a prečo. V prednáške tiež odznie, prečo je viera pre človeka nevyhnutná a prečo človek nedokáže myslieť a konať bez toho, aby v niečo veril. Prednáška nebude analyzovať žiadne konkrétne náboženstvo, ideológiu alebo svetonázor. Sústredí sa však na niektoré spoločné prvky, ktoré viere v náboženské predstavy predchádzajú a ktoré sú často pre všetky objekty viery spoločné.

 

Prednášajúci mensan PhDr. Ing. Tomáš Gál, PhD

vyštudoval informatiku, religionistiku a kognitívnu vedu. Lektoruje kurzy a vedie študentské práce na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Odborne sa zameriava na skúmanie racionality, kognitívnych skreslení a možností ich modelovania pre potreby umelej inteligencie.

Pripravila: Hana Dojčanová

Záznam: Pavel Bohuš

https://www.youtube.com/watch?v=-YZil9VNsq4&feature=youtu.be&fbclid=IwAR...

tps://www.youtube.com/watch?v=-YZil9VNsq4&feature=youtu.be&fbclid=IwAR1AfOpA11...

On-linová klubovňa : Veselo i vážne o víne 24.9.2020

https://www.youtube.com/watch?v=70x294lNxWc&feature=youtu.be&fbclid=IwAR...

Mensania majú rôzne profesie a záľuby. Nevynímajúc záujem o dobré víno. Pretože už klasik povedal, že vo víne je pravda:-) Na začiatku jesene by za normálnych okolností boli vinobrania, ale s vínom sa dá pobudnúť aj v on-linovom priestore .

Prezentácia nás prevedie minulosťou, súčasnosťou a novými trendami vo výrobe vína na našom území a vo svete. Príjemnou formou nás oboznámi s celým procesom výroby vína v rôznych obmenách podľa použitej technológie. Povieme si niečo aj o pestovaných odrodách Viniča hroznorodého a procese ich vzniku pomocou šľachtenia. Rozprávanie doplnia zaujímavosti z odboru z domova aj zo sveta.Prezentácia nás prevedie minulosťou, súčasnosťou a novými trendami vo výrobe vína na našom území a vo svete. Príjemnou formou nás oboznámi s celým procesom výroby vína v rôznych obmenách podľa použitej technológie. Povieme si niečo aj o pestovaných odrodách Viniča hroznorodého a procese ich vzniku pomocou šľachtenia. Rozprávanie doplnia zaujímavosti z odboru z domova aj zo sveta.

O autorovi:

Mensan Ing. Matúš Hornáček, Ph.D., EUR ING, ING PAED IGIP

Matúš pochádza z Modry, kde aj zmaturoval na Strednej vinársko-ovocinárskej škole. V štúdiách pokračoval na Fakulte Chemickej a Potravinárskej technológie Slovenskej Technickej Univerzity v Bratislave, kde s vynikajúcim prospechom ukončil štúdium s titulom inžiniera chémie v odbore Biotechnológie. V ďalšom štúdiu pokračoval na 1. lekárskej fakulte Univerzity Karlovej, kde obhájil doktorát z bunkovej biológie. Bola mu tiež udelená cena rektora za najlepšiu vedeckú publikáciu. Bol delegátom na viacerých medzinárodných konferenciách a kongresoch v Európe a v USA, jeden medzinárodný kongres spoluorganizoval. V roku 2017 bol Ambasádorom Americkej spoločnosti bunkovej biológie v Českej republike. Je držiteľom viacerých významných inžinierskych certifikácií a ocenení. Má solídnu prax ako vedecký a pedagogický pracovník na akademickej pôde ako aj v technologickej praxi.

Má rád prírodu, históriu, kvalitnú literatúru, dobré víno a pozitívne naladených ľudí.

Pripravila: Hana Dojčanová

Nahrávka:Pavel Bohuš

Stránky