Videá

On-linová klubovňa : Základné princípy indickej medicíny

Záznam: https://www.youtube.com/watch?v=1aM7cF3pGXA&fbclid=IwAR3kv13zpqvVxMz4pLC...

Na minulej prednáške MUDr. Štvrtinu o základoch filozofie celostnej medicíne ste prejavili záujem pokračovať v tejto téme. Tentokrát sa zaujímate o indickú medicínu, ktorá tu bola pred tisícročiami. Ayurvéda, teda v jednom z prekladov veda o živote, siaha hlboko do minulosti. Na prednáške si stručne preberieme základné  koncepty z ktorých vychádza a akým spôsobom sú z nich odvodené jej základné princípy.

Prednášateľ: MUDr. Ján Štvrtina vyštudoval LFUK v Bratislave. Približne sedem rokov pracoval ako lekár najskôr na internej klinike a potom na rádiologickom oddelení. Toho času pracuje na LFUK, kde učí lekársku etiku a úvod do filozofie celostnej medicíny. V rámci výskumnej činnosti sa venuje historickej antropológii a špeciálne rôznym spôsobom myslenia v histórií ako aj súčasnosti. 

Záznam pripravil Pavel Bohuš

Pripravila: Hana Dojčanová

On-linová klubovňa : Vybrané aspekty filozofie (celostnej) medicíny

Záznam: https://www.youtube.com/watch?v=J363YSOruzQ&fbclid=IwAR2ig6t8EJdvNXioa-0...

 

Predstavte si, že prídete k opravárovi s prístrojom, ktorý má pokazené súčiastky, ale opraví len jednu a pošle vás za druhým opravárom, aj keď by to zvládol sám. Nie je to niekedy tak s modernou medicínou?

Celostná medicína vníma organizmus ako jednotný systém. Po príčinách ochorenia pátra nielen tam, kde sa objaví problém či bolesť. Zdravotné ťažkosti rieši v kontexte celého organizmu. Poznali ju  už napríklad starí Číňania.

Pozrieme sa na rôzne pohľady na zdravie a jeho hodnotu v iných ako našej západnej kultúre a na princípy liečby v rôznych kultúrach.

Prednášateľ: MUDr. Ján Štvrtina vyštudoval LFUK v Bratislave. Približne sedem rokov pracoval ako lekár najskôr na internej klinike a potom na rádiologickom oddelení. Toho času pracuje na LFUK, kde učí lekársku etiku a úvod do filozofie celostnej medicíny. V rámci výskumnej činnosti sa venuje historickej antropológii a špeciálne rôznym spôsobom myslenia v histórií ako aj súčasnosti. 

Tento rok mu vyšla knižka : Prvá kapitola Tao Te Ťingu (Z pohľadu alchymistickej symboliky).

O knihe: Tradičná čínština spája v sebe krásu a účelnosť poézie s účelnosťou a krásou matematiky, vytvárajúc tak vynikajúcu pomôcku pre myslenie, ktoré preniká a presahuje samo seba. V predkladanej knihe porovnávame symboliku čínskych znakov samostatne ako aj v súvislostiach v prvej kapitole Tao Te Ťingu s taoistickou, ale aj európskou alchymistickou symbolikou, v snahe o ich uchopenie a aspoň čiastočné pochopenie pochopiteľnej hranice nepochopiteľného, ako nutného predpokladu takéhoto presahovania.

Pripravila: Hana Dojčanová

Záznam: Pavel Bohuš

 

On-linová klubovňa : Prečo veríme?

Náboženská viera je hlboko ľudský fenomén, ktorý prestupuje do všetkých oblastí života človeka. Podmieňuje ľudské konanie, morálku, ale aj samotné vnímanie prostredia, v ktorom sa človek nachádza. Pritom individuálna viera nemusí byť vnútorne konzistentná a človek dokáže veriť aj viacerým, vzájomne si odporujúcim veciam. Prednáška prinesie pohľad do toho, akým spôsobom sa dá schopnosť človeka veriť , skúmať vedecky a sprostredkuje výsek z rôznorodosti toho, čomu je veriť možné a prečo. V prednáške tiež odznie, prečo je viera pre človeka nevyhnutná a prečo človek nedokáže myslieť a konať bez toho, aby v niečo veril. Prednáška nebude analyzovať žiadne konkrétne náboženstvo, ideológiu alebo svetonázor. Sústredí sa však na niektoré spoločné prvky, ktoré viere v náboženské predstavy predchádzajú a ktoré sú často pre všetky objekty viery spoločné.

 

Prednášajúci mensan PhDr. Ing. Tomáš Gál, PhD

vyštudoval informatiku, religionistiku a kognitívnu vedu. Lektoruje kurzy a vedie študentské práce na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Odborne sa zameriava na skúmanie racionality, kognitívnych skreslení a možností ich modelovania pre potreby umelej inteligencie.

Pripravila: Hana Dojčanová

Záznam: Pavel Bohuš

https://www.youtube.com/watch?v=-YZil9VNsq4&feature=youtu.be&fbclid=IwAR...

tps://www.youtube.com/watch?v=-YZil9VNsq4&feature=youtu.be&fbclid=IwAR1AfOpA11...

On-linová klubovňa : Veselo i vážne o víne 24.9.2020

https://www.youtube.com/watch?v=70x294lNxWc&feature=youtu.be&fbclid=IwAR...

Mensania majú rôzne profesie a záľuby. Nevynímajúc záujem o dobré víno. Pretože už klasik povedal, že vo víne je pravda:-) Na začiatku jesene by za normálnych okolností boli vinobrania, ale s vínom sa dá pobudnúť aj v on-linovom priestore .

Prezentácia nás prevedie minulosťou, súčasnosťou a novými trendami vo výrobe vína na našom území a vo svete. Príjemnou formou nás oboznámi s celým procesom výroby vína v rôznych obmenách podľa použitej technológie. Povieme si niečo aj o pestovaných odrodách Viniča hroznorodého a procese ich vzniku pomocou šľachtenia. Rozprávanie doplnia zaujímavosti z odboru z domova aj zo sveta.Prezentácia nás prevedie minulosťou, súčasnosťou a novými trendami vo výrobe vína na našom území a vo svete. Príjemnou formou nás oboznámi s celým procesom výroby vína v rôznych obmenách podľa použitej technológie. Povieme si niečo aj o pestovaných odrodách Viniča hroznorodého a procese ich vzniku pomocou šľachtenia. Rozprávanie doplnia zaujímavosti z odboru z domova aj zo sveta.

O autorovi:

Mensan Ing. Matúš Hornáček, Ph.D., EUR ING, ING PAED IGIP

Matúš pochádza z Modry, kde aj zmaturoval na Strednej vinársko-ovocinárskej škole. V štúdiách pokračoval na Fakulte Chemickej a Potravinárskej technológie Slovenskej Technickej Univerzity v Bratislave, kde s vynikajúcim prospechom ukončil štúdium s titulom inžiniera chémie v odbore Biotechnológie. V ďalšom štúdiu pokračoval na 1. lekárskej fakulte Univerzity Karlovej, kde obhájil doktorát z bunkovej biológie. Bola mu tiež udelená cena rektora za najlepšiu vedeckú publikáciu. Bol delegátom na viacerých medzinárodných konferenciách a kongresoch v Európe a v USA, jeden medzinárodný kongres spoluorganizoval. V roku 2017 bol Ambasádorom Americkej spoločnosti bunkovej biológie v Českej republike. Je držiteľom viacerých významných inžinierskych certifikácií a ocenení. Má solídnu prax ako vedecký a pedagogický pracovník na akademickej pôde ako aj v technologickej praxi.

Má rád prírodu, históriu, kvalitnú literatúru, dobré víno a pozitívne naladených ľudí.

Pripravila: Hana Dojčanová

Nahrávka:Pavel Bohuš

On-linová klubovňa : Rodinný život s Aspergerom 2.7.2020

Aspergerov syndróm je pervazívna porucha autistického spektra. Pri Aspergerovom syndróme sa prejavuje narušenie v oblasti sociálnej interakcie, komunikácie a vzorcov správania, napr. vyžadovaním rituálov, obmedzeným alebo netypickým využívaním gestikulácie, stereotypnými záujmami, netypickou prozódiou alebo pedantickým vyjadrovaním, problémami s porozumením irónie, humoru alebo bežných prísloví a porekadiel. Niektorí jedinci majú výrazne nadpriemerný intelekt. Porucha je pomenovaná podľa rakúskeho psychiatra Hansa Aspergera (1906-1980), ktorý ju v roku 1944 opísal v známom článku Autistische Psychopathen im Kindersalter.
AS trpia napr. Anthony Hopkins, Courtney Love, Daryl Hannah, Dan Aykroyd a iní viac, či menej známi ľudia. V neposlednom rade je prototypom "aspergera" Sheldon Cooper zo seriálu Teória veľkého tresku.

Mgr. Barbora Hreusová vyštudovala odbor psychológia na UKF v Nitre. Pracuje v oblasti Pervazívnych vývinových porúch, v oblasti psychológie od r.2009, v Regionálnom centre pre deti s autizmom. Je zakladateľkou Ambulancie detskej psychológie a terapií v Žiline. Momentálne je frekventantkou Psychodynamického psychoterapeutického výcviku v Pezinku na SIPP a taktiež zaradená do špecializačného štúdia klinickej psychológie na SZU v BA.
Okrem práce s deťmi sa venuje tiež aj práci s dospelými ľuďmi postihnutými Aspergerovým syndrómom.

Pripravila: Viera Veronika Čmelková

Nahrávka:Pavel Bohuš

 

 

On-linová klubovňa :Kto je to Asperger 18.6.2020

https://www.youtube.com/watch?v=Zumy_-BrE8c&fbclid=IwAR1y9rHzbVPpIpnfuD5...
 
Aspergerov syndróm je pervazívna porucha autistického spektra. Pri Aspergerovom syndróme sa prejavuje narušenie v oblasti sociálnej interakcie, komunikácie a vzorcov správania, napr. vyžadovaním rituálov, obmedzeným alebo netypickým využívaním gestikulácie, stereotypnými záujmami, netypickou prozódiou alebo pedantickým vyjadrovaním, problémami s porozumením irónie, humoru alebo bežných prísloví a porekadiel. Niektorí jedinci majú výrazne nadpriemerný intelekt. Porucha je pomenovaná podľa rakúskeho psychiatra Hansa Aspergera (1906-1980), ktorý ju v roku 1944 opísal v známom článku Autistische Psychopathen im Kindersalter.
AS trpia napr. Anthony Hopkins, Courtney Love, Daryl Hannah, Dan Aykroyd a iní viac, či menej známi ľudia. V neposlednom rade je prototypom "aspergera" Sheldon Cooper zo seriálu Teória veľkého tresku.
 
Témou nás prevedie Mgr. Barbora Hreusová z Ambulancie detskej psychológie a terapií ADEPT.
 
Mgr. Barbora Hreusová vyštudovala odbor psychológiana UKF v Nitre. Pracuje v oblasti Pervazívnych vývinových porúch, v oblasti psychológie od r.2009, v Regionálnom centre pre deti s autizmom. Je zakladateľkou Ambulancie detskej psychológie a terapií v Žiline. Momentálne je frekventantkou Psychodynamického psychoterapeutického výcviku v Pezinkuna SIPP a taktiež zaradená do špecializačného štúdia klinickej psychológie na SZU v BA.
Okrem práce s deťmi sa venuje tiež aj práci s dospelými ľuďmi postihnutými Aspergerovým syndrómom.
 
Pripravila Veronika Viera Čmelková
Nahrávka:Pavel Bohuš

On-linová klubovňa :Ako si bunky posielajú elektrické signály - Ľuba Lacinová 11.6.2020

https://www.youtube.com/watch?v=ZyBkrt3nGSI&feature=youtu.be&fbclid=IwAR...

V 17. Storočí Luigi Galvani, lekár a fyzik pôsobiaci na univerzite v Bologni, pozoroval mykanie žabacích stehien oddelených od tela. Mykanie aktivoval dotykom kovovou tyčou. Vyslovil domnienku, že telo je ako elektrická batéria. Jeho kolega Alessandro Volta nesúhlasil – podľa neho mykanie stehien je spôsobené pripojením batérie.

Dnes vieme, že Volta mal pravdu. V živom organizme existuje množstvo elektrických polí. Každá živá bunka si uchováva elektrické napätie naprieč svojou povrchovou membránou. Toto napätie sa môže veľmi rýchlo, v intervale desatín milisekundy až niekoľkých milisekúnd, meniť, táto zmena sa môže šíriť, a šírenie elektrických signálov pozdĺž bunky a z bunky na bunku je základným spôsobom šírenia informácie v organizme. Dá sa iniciovať aj priložením pólov batérie, ako to robil Luigi Galvani.

Porozprávame si o tom, ako vzniká elektrické napätie naprieč bunkovou membránou, ako vzniká elektrický signál, ako sa šíri, a ako spôsobuje rôzne prejavy života od trhnutia nohou až po myšlienku.

Prednášajúca: prof. RNDr. Ľubica Lacinová, DrSc., vedúca vedecká pracovníčka v Centre biovied SAV a mensanka

Pripravila: Hana Dojčanová

Nahrávka:Pavel Bohuš

On-linová klubovňa : O pandémii Covidu z prvej ruky

Prednáška o pandémii. Epidemiologička doc. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH pracuje v Ústave epidemiológie Lekárskej fakulty UK a v rámci súčasnej pandémie spolupracuje aj s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Bratislave. link: https://www.youtube.com/watch?v=PVBuMIYBsjk&feature=youtu.be&fbclid=IwAR...

Pripravila: Hana Dojčanová

Nahrávka: Pavl Bohuš

Stránky

Zobraziť všetky blogy

Webstránku vytvorilo SmartEdge