Nie každý sa rodí ako rečník. Či už ide o poradu v práci, prezentáciu v škole, v Mense, alebo hocaký rozhovor. Každý z nás si nájde to svoje, kedy sa mu stiahne hrdlo a ideálne sa tejto situácii vyhne.
Komunikácia a rečníctvo nie je raketová veda. Je to zručnosť, ktorú sa viem naučiť každý z nás. Je síce pravda, že každý začíname na odlišnej štartovacej pozícii, no aj ten najskúsenejší človek sa vie vypracovať minimálne na takú úroveň, aby bol so sebou spokojný.
Naša prednáška/workshop/diskusia bude o samotnom strachu z rečníctva, ako sa s ním vysporiadať a ako začať rečniť. Kto bude chcieť sa môže zapojiť aktívne, kto si ešte netrúfne, môže byť pozorovateľom. Všetko má svoj čas a pre mnohých chce tento výstup z komfortu naozaj veľkú dávku sily a odvahy.
Ako to viem? Sama sa rečníctvu venujem 5 rokov. Keď som prišla na prvé stretnutie Toastmasters (nezisková organizácia, ktorá vzdeláva v rečníctve a líderstve), nenabrala som odvahu zapojiť sa do improvizácií. Zo svojej prvej reči som mala taký stres, že som si nič nepamätala. Po roku a pol práce na sebe sa mi podarilo získať druhé miesto v improvizáciách na celoslovenskej rečníckej súťaži. Rečníctvo sa tak stalo mojím koníčkom, vďaka ktorému viem nielen rečniť pred publikom, ale aj lepšie využívať medziľudskú komunikáciu.
Záznam pripravil: Pavel Bohuš