Videá

On-linová klubovňa : Veselo i vážne o víne 24.9.2020

Mensania majú rôzne profesie a záľuby. Nevynímajúc záujem o dobré víno. Pretože už klasik povedal, že vo víne je pravda:-) Na začiatku jesene by za normálnych okolností boli vinobrania, ale s vínom sa dá pobudnúť aj v on-linovom priestore .

Prezentácia nás prevedie minulosťou, súčasnosťou a novými trendami vo výrobe vína na našom území a vo svete. Príjemnou formou nás oboznámi s celým procesom výroby vína v rôznych obmenách podľa použitej technológie. Povieme si niečo aj o pestovaných odrodách Viniča hroznorodého a procese ich vzniku pomocou šľachtenia. Rozprávanie doplnia zaujímavosti z odboru z domova aj zo sveta.Prezentácia nás prevedie minulosťou, súčasnosťou a novými trendami vo výrobe vína na našom území a vo svete. Príjemnou formou nás oboznámi s celým procesom výroby vína v rôznych obmenách podľa použitej technológie. Povieme si niečo aj o pestovaných odrodách Viniča hroznorodého a procese ich vzniku pomocou šľachtenia. Rozprávanie doplnia zaujímavosti z odboru z domova aj zo sveta.

O autorovi:

Mensan Ing. Matúš Hornáček, Ph.D., EUR ING, ING PAED IGIP

Matúš pochádza z Modry, kde aj zmaturoval na Strednej vinársko-ovocinárskej škole. V štúdiách pokračoval na Fakulte Chemickej a Potravinárskej technológie Slovenskej Technickej Univerzity v Bratislave, kde s vynikajúcim prospechom ukončil štúdium s titulom inžiniera chémie v odbore Biotechnológie. V ďalšom štúdiu pokračoval na 1. lekárskej fakulte Univerzity Karlovej, kde obhájil doktorát z bunkovej biológie. Bola mu tiež udelená cena rektora za najlepšiu vedeckú publikáciu. Bol delegátom na viacerých medzinárodných konferenciách a kongresoch v Európe a v USA, jeden medzinárodný kongres spoluorganizoval. V roku 2017 bol Ambasádorom Americkej spoločnosti bunkovej biológie v Českej republike. Je držiteľom viacerých významných inžinierskych certifikácií a ocenení. Má solídnu prax ako vedecký a pedagogický pracovník na akademickej pôde ako aj v technologickej praxi.

Má rád prírodu, históriu, kvalitnú literatúru, dobré víno a pozitívne naladených ľudí.

On-linová klubovňa : Rodinný život s Aspergerom 2.7.2020

Aspergerov syndróm je pervazívna porucha autistického spektra. Pri Aspergerovom syndróme sa prejavuje narušenie v oblasti sociálnej interakcie, komunikácie a vzorcov správania, napr. vyžadovaním rituálov, obmedzeným alebo netypickým využívaním gestikulácie, stereotypnými záujmami, netypickou prozódiou alebo pedantickým vyjadrovaním, problémami s porozumením irónie, humoru alebo bežných prísloví a porekadiel. Niektorí jedinci majú výrazne nadpriemerný intelekt. Porucha je pomenovaná podľa rakúskeho psychiatra Hansa Aspergera (1906-1980), ktorý ju v roku 1944 opísal v známom článku Autistische Psychopathen im Kindersalter.
AS trpia napr. Anthony Hopkins, Courtney Love, Daryl Hannah, Dan Aykroyd a iní viac, či menej známi ľudia. V neposlednom rade je prototypom "aspergera" Sheldon Cooper zo seriálu Teória veľkého tresku.

Mgr. Barbora Hreusová vyštudovala odbor psychológia na UKF v Nitre. Pracuje v oblasti Pervazívnych vývinových porúch, v oblasti psychológie od r.2009, v Regionálnom centre pre deti s autizmom. Je zakladateľkou Ambulancie detskej psychológie a terapií v Žiline. Momentálne je frekventantkou Psychodynamického psychoterapeutického výcviku v Pezinku na SIPP a taktiež zaradená do špecializačného štúdia klinickej psychológie na SZU v BA.
Okrem práce s deťmi sa venuje tiež aj práci s dospelými ľuďmi postihnutými Aspergerovým syndrómom.

 

On-linová klubovňa :Kto je to Asperger 18.6.2020

Aspergerov syndróm je pervazívna porucha autistického spektra. Pri Aspergerovom syndróme sa prejavuje narušenie v oblasti sociálnej interakcie, komunikácie a vzorcov správania, napr. vyžadovaním rituálov, obmedzeným alebo netypickým využívaním gestikulácie, stereotypnými záujmami, netypickou prozódiou alebo pedantickým vyjadrovaním, problémami s porozumením irónie, humoru alebo bežných prísloví a porekadiel. Niektorí jedinci majú výrazne nadpriemerný intelekt. Porucha je pomenovaná podľa rakúskeho psychiatra Hansa Aspergera (1906-1980), ktorý ju v roku 1944 opísal v známom článku Autistische Psychopathen im Kindersalter.
AS trpia napr. Anthony Hopkins, Courtney Love, Daryl Hannah, Dan Aykroyd a iní viac, či menej známi ľudia. V neposlednom rade je prototypom "aspergera" Sheldon Cooper zo seriálu Teória veľkého tresku.
 
Témou nás prevedie Mgr. Barbora Hreusová z Ambulancie detskej psychológie a terapií ADEPT.
 
Mgr. Barbora Hreusová vyštudovala odbor psychológiana UKF v Nitre. Pracuje v oblasti Pervazívnych vývinových porúch, v oblasti psychológie od r.2009, v Regionálnom centre pre deti s autizmom. Je zakladateľkou Ambulancie detskej psychológie a terapií v Žiline. Momentálne je frekventantkou Psychodynamického psychoterapeutického výcviku v Pezinkuna SIPP a taktiež zaradená do špecializačného štúdia klinickej psychológie na SZU v BA.
Okrem práce s deťmi sa venuje tiež aj práci s dospelými ľuďmi postihnutými Aspergerovým syndrómom.

On-linová klubovňa :Ako si bunky posielajú elektrické signály - Ľuba Lacinová 11.6.2020

V 17. Storočí Luigi Galvani, lekár a fyzik pôsobiaci na univerzite v Bologni, pozoroval mykanie žabacích stehien oddelených od tela. Mykanie aktivoval dotykom kovovou tyčou. Vyslovil domnienku, že telo je ako elektrická batéria. Jeho kolega Alessandro Volta nesúhlasil – podľa neho mykanie stehien je spôsobené pripojením batérie.

Dnes vieme, že Volta mal pravdu. V živom organizme existuje množstvo elektrických polí. Každá živá bunka si uchováva elektrické napätie naprieč svojou povrchovou membránou. Toto napätie sa môže veľmi rýchlo, v intervale desatín milisekundy až niekoľkých milisekúnd, meniť, táto zmena sa môže šíriť, a šírenie elektrických signálov pozdĺž bunky a z bunky na bunku je základným spôsobom šírenia informácie v organizme. Dá sa iniciovať aj priložením pólov batérie, ako to robil Luigi Galvani.

Porozprávame si o tom, ako vzniká elektrické napätie naprieč bunkovou membránou, ako vzniká elektrický signál, ako sa šíri, a ako spôsobuje rôzne prejavy života od trhnutia nohou až po myšlienku.

Prednášajúca: prof. RNDr. Ľubica Lacinová, DrSc., vedúca vedecká pracovníčka v Centre biovied SAV a mensanka

Stránky